Zobudili sme sa v La Palome už v spomínanom apartmanovom hotely Zen Boutique apart hotel. Doobeda takmer stále pršalo, a mysleli sme si, že sa ani nikam nevyberieme. Avšak na obed nám svitla nádej v podobe krajšieho počasia. Preto sme vyrazili na plánovaný výlet do absolútne naturálneho mestečka Cabo Polonio.
Cabo Polonio je vzdialené od mesta La Paloma cca 40 km, ktoré sme prešli zhruba za necelú pol hodinku autom. Do mestečka Cabo Polonio sa nedostanete autom a to myslím smrteľne vážne. Totižto do tejto oblasti Uruguaja nevedia žiadna pozemná komunikácia typu asfaltová cesta. Po odbočke na Cabo Polonio vás hneď uvíta obrovská recepcia, ktorá vyzerá ako naše bývalé colnice. Vystúpili sme z auta a spýtali sme sa rukami nohami či sa vieme dostať do Cabo Polonio autom. Odpoveď bola pohotová a znela NIE! Ukázali nám kde si máme zaparkovať auto, kde si máme kúpiť spiatočné lístky na nákladné auto prispôsobené na prevoz ľudí a ukázali nám o koľkej ide nákladiak tam a späť.
Nemali sme na výber, tak sme si kúpili lístky a čakali sme kedy sa naštartuje nákladiak. Šlo nám to zhruba za pol hodiny, takže sme nemuseli dlho čakať, čo bolo super. Následne prišla ta chvíľa a miestny šofér nám dal pokyn na nastúpenie hore na korbu. Na korbu viedol kovový rebrík, ktorý šofér po nastúpení všetkých pridvihol a zasunul pod korbu. Na korbe boli nejakým spôsobom uchytené sedačky ako v MHD, na ktorých sme sedeli. Celé auto bolo zaplachtované aby sme boli ochránení keby náhodou začalo pršať. Pánko to naštartoval, celé auto sa tým pádom začalo triasť a mohli sme vyraziť. Chvíľu sme šli po klasickej ceste a čudovali sme sa, že prečo nás nepustili autom. No len o malý moment to prišlo. Začala sa totiž cesta v piesočnatom teréne, kde boli vyjazdené také koľaje, že som hneď pochopil, prečo sa do mestečka Cabo Polonio neviete dostať autom. Začalo nás to heglovať, museli sme sa poriadne držať. Lietali sme na stoličkách ako na leteckom dni. Bol problém vôbec urobiť fotku, či natočiť nejaké video. Po chvíli sme si na štýl terénu zvykli a prispôsobili sa situácii a vytiahli sme aj fotoaparáty či i-pady na zosnímanie nejakej tej fotky či videa.
Potom ako sme sa predrali piesočnatou cestou cez les, nastala jedna zmena. Vyšli sme niekde uprostred pláže kde šofér zabočil smerom k mestečku Cabo Polonio a šli sme priamo po pláži na nákladnom aute plnom ľudí. K tejto ceste truck-om poviem iba toľko, že to bol neopísateľný, neskutočný a mimoriadny zážitok. Fakt doporučujem všetkým, ktorí milujú dobrodružstvo, cestovanie a spoznávanie nových miest na našej zemeguli.
Za krátko sme sa dostali do samotného mestečka. Tu sa nákladiak otočil na mini kruhovom objazde v piesku vystúpili sme, po nás hneď nastúpili ďalší ľudia ktorých šofér odviezol zas späť do civilizácie.
Celé mestečko Cabo Polonio sa skladá z chatrčí a malých starých domčekov. Nie je tu žiadny hotel, ba dokonca ani žiadny apartmán, sú tu len malé Hostely v ktorých viete prespať. Celé je to tak preto, lebo Cabo Polonio spolu s lesom ktorý ho delí od ďalšej civilizácie je národným parkom. Stretli sme tu skupinu mladých francúzskych turistov a nejakých nemeckých turistov. Poviem to po lopate, toto miesto je pre tých, ktorí majú radi klasické tripy s ruksakom na chrbte, majú radi dobrodružstvo a doslova si nepotrpia na luxus a sú spätí s prírodou.
Prešli sme sa po miestnej pláži, ktorá ako vždy siahala až do nedovidím. Pláž nás zaviedla k miestnemu majáku. Maják lemovali nádherné skalnato-kamenné útvary rôznych rozmerov a tvarov. Tu sme si na chvíľu sadli, oddýchli a zjedli nejakú tu svačinu. Hneď kúsok od nás boli na kameňoch čierne tulene. Bolo ich skutočne obrovské množstvo, skákali do oceánu, presúvali sa v tlupách a sem tam sme videli nejaký ten výskok z vody.
Obzreli sme sa hore na maják a videli sme hore ľudí, tak sme sa šli informovať, či môžeme vyjsť hore na maják aj my. Mali sme šťastie, že tento maják bol sprístupnený pre verejnosť. Poplatok za vyhliadku z majáka bol 20,- uruguajských pesos na osobu, čo je zhruba 0,7 eura. Vyšli sme po točitých schodoch hore a pred nami sa otvoril neskutočný pohľad na celé okolie. Celú dedinku Cabo Polonio sme mali ako na dlani. Taktiež odporúčam navštíviť túto vyhliadku z majáka, je to nádhera.
Potom sme sa prešli cez Cabo Polonio pomedzi miestne domčeky a chatrče a zamierili sme do miestnej reštaurácie priamo na pláži. Vlny z oceána končili od nás cca 2 metre. Pre Európana fakt príjemné posedenie.
Následne sme počkali na náš nákladiak, ktorý nás odviezol k nášmu autu a šli sme opäť na hotel do mestečka La Paloma. Pre informáciu spiatočný lístok pre dvoch od parkoviska do rezervácie Cabo Polonio čo je zhruba 8 km, stojí 340,- uruguajských pesos, čo je cca 11,- eur. Super výlet a zážitok. Môžem povedať, že ak niekto z vás kto toto číta bol v Uruguaji a nevidel Cabo Polonio tak prišiel o veľa, pretože Cabo Polonio je miesto kde príroda je naozaj prírodou. Je to tam nedotknuté, odrezané od sveta a to je presne to čím je toto miesto zaujímavé.
Autor: Šoška Milan