Tento deň sa už ani nedá nazvať dňom v Uruguaji, pretože sa v skratke jedná už iba o letecký presun domov na Slovensko. Vstávali sme ráno o 4:00 hod. miestneho uruguajského času a už o 5:00 hod. sme sedeli aj s kuframi v taxíku. Vzhľadom na to, že sme dopodrobna nevedeli ako fungujú v Montevideu taxikári o takejto hodine, zajednali sme si jedného deň vopred, aby bola istota. Samozrejme, že sme rátali aj s variantou, že by dohodnutý taxikár neprišiel. Recepčný by nám telefonicky vybavil nejaký ten odvoz keby videl, že nám horí za pätami.
Cesta na letisko z Pocitos na letisko trvala zhruba 30 minút v túto rannú hodinu. Ak by ste sa však prepravovali z hotela na letisko cez deň za plnej prevádzky, tak treba rátať s dĺžkou cesty kľudne aj 50 minút. Taxikár si vypýtal 750,- uruguajských pesos, čo je asi 25 eur. Taxikár bol milý, vyložil nám ochotne z auta kufre a spýtal sa či sa nám v Uruguaji a Montevideu páčilo. Ukázali sme palcom jednotku, usmial sa, poďakoval a my sme šli do odletovej letiskovej haly.
Boli sme tu s dostatočným časovým predstihom, takže sme si v kľude vybavili check-in. Z Montevidea nám lietadlo letelo presne na čas, teda 7:40 hod.. Letenky sme mali kúpené s dvoma medzipristátiami, teda celkovo tri samostatné lety. Prvý let bol z Montevidea do Sao Pula (Brazília), druhý zo Sao Paula do Madridu a posledný tretí z Madridu do Viedne.
Prvý let do Sao Paula trval asi 2 hod. 25 minút. Počas letu tesne pred pristátím sa prihovoril pilot všetkým cestujúcim, že na ľavo-boku lietadla je vidieť futbalový štadión, na ktorom sa o pár dní začnú Majstrovstvá sveta vo futbale. Mali sme však smolu, pretože sme sedeli na pravoboku odkiaľ sme, samozrejme, nič nevideli.
Po pristáti nás už na začiatku príletovej haly postupne delili zamestnanci spoločnosti TAM, s ktorou sme aj leteli na tých, ktorí letia ďalej a na tých, ktorí si šli pre batožinu a ich cesta tu v Sao Paule končí. Tí, ktorí sme pokračovali ďalej sme šli opäť so svojou príručnou batožinou cez prehliadku a všetky veci a príručná batožina sa opäť skenovali. Môžem teda povedať, že si pri kontrole dávali naozaj poriadne záležať. Poniektorých tu dokonca aj vyzúvali, ale to asi poznáte.
Po tejto teda dôkladnej kontrole, sme už boli v podstate v tranzitnej hale kde sme čakali na svoj ďalší let. Ďalší let do Madridu (Španielska) nám letel za takmer 5 hodín. Na letisku bolo voľné pripojenie na WIFI takže sme čas zabíjali hlavne na internete. Nevieme prečo, ale v tejto tranzitnej letiskovej hale v Sao Paule bola pustená klíma asi tak na 17-18 stupňov a bola nám teda poriadna zima. Ešte, že sme si do príručnej batožiny zobrali mikiny. Nechápali sme, prečo to tam tak chladia. Tak ak budete letieť cez túto halu, tak určite majte na zreteli, že vám tu bude chladno. V hale boli rôzne kaviarne, ktoré ponúkali nielen kávu, ale aj bagety a rôzne sendviče. Pri tranzitných letoch azda ešte jedna užitočná informácie, že vaša veľká batožina sa automaticky presúva z lietadla do lietadla, takže sa nemusíte báť či ste si ju mali niekde vyzdvihnúť. Počas všetkých prestupov sa staráte iba o svoju príručnú batožinu.
Do lietadla na ďalší let do už spomínaného Madridu sme nastúpili na čas, ale nevieme z akých dôvodov nás nechali asi hodinu čakať v lietadle a odštartovali sme celkovo so 75 minútovým meškaním. Tento medzikontinentálny let sa letí vždy najväčším lietadlom, my sme konkrétne leteli s Airbus-om A340 – 600. V lietadle nám podávali teplú večeru, bagety, nápoje, kávu, čaj atď.
Autor: Šoška Milan