Konkrétne tento deň sa nezačal dobre, pretože vonku dosť pršalo a preto sme sa rozhodli zostať na hotely. Konkrétne sme ubytovaní v Hotely Viewport, ktorý sa nachádza v samotnom historickom centre a zo strechy tohto hotela je kompletný výhľad na nákladný prístav Montevidea. Pokiaľ by ste si vybrali tento hotel, ktorý má 3 hviezdy tak si pýtajte izbu odvrátenú od ulice z ktorej je vchod do hotela, pretože je v noci hodne rušná, zrejme práve kvôli spomínanému prístavu. Inak hotel je fajn a raňajky sú postačujúce formou bufetového stola. Na raňajky je podávaná šunka, saláma, syr, džúsy, káva, mlieko, kakao, maslo, džemy, sladké a slané pečivo, a čo mi dosť chutí, je ich ochutené jogurtové mlieko, ktoré taktiež nechýbalo na bufetovom stole.
Na hotely je wifi, ku ktorej sme dostali heslo na recepcii a tak sme mali aspoň trochu čas si vybaviť mailovú poštu, zavolať domov a povybavovať rôzne iné veci.
Ešte som zabudol spomenúť, že po Montevideu sa pohybujeme taxíkmi, ktoré sú pomerne lacné. Napríklad presun z centra Montevidea do časti Pocitos, ktorý trval asi 15 minút sme zaplatili zhruba 5,- eur, čo je cca 155 uruguajských pesos.
Po obede sa pomerne vyčasilo, tak sme opäť vleteli do ulíc a šli pozrieť štvrť POCITOS, ktorú sme tak dokonale ešte neprebádali. V samom centre tejto štvrte MONTEVIDEA sme objavili súbor ultramoderných budov na ktoré nadväzovalo taktiež moderné shopping centrum, ktoré praskalo vo švýkoch, mám tým na mysli, že bolo plné ľudí.
,Podvečer sme sa opäť presunuli na námestie nezávislosti, kde boli postavené zátarasy a všade boli policajti. Zrejme sme trafili nejaké stretnutie politikov, alebo niečo podobné. Zašli sme teda na nejakú tu večeru a následne sme šli na hotel. Lenže po ceste na hotel sme postrehli, že je kompletne odklonená doprava na námestí nezávislosti, kde na začiatku bolo postavené pódium. Zazreli sme aj prenosové vozy miestnych televízii, takže bolo jasné, že sa na námestí bude niečo diať.
Netrvalo dlho a v diaľke sme zbadali ako sa blížia ľudia s rôznymi transparentmi priamo na námestie nezávislosti. V prvej línii tejto demonštrácie sme zbadali kopec konských záprahov s vozmi na ktorých boli zrejme domáci uruguajčania z vnútrozemia. Celkom jasne sa jednalo o nejaký druh protestu, len sa nám nepodarilo zistiť o čo presne išlo. Na pripravenom pódiu sa začali striedať rôzni rečníci, ktorí zožali kopec aplauzu. Na proteste sa zúčastnilo v celku veľké množstvo ľudí, čo nijak neovplyvnilo priebeh protestu, ktorý prebiehal v pokoji. Po vystúpeniach rečníkov sa na javisku zjavili miestne kapely, ktoré začali zabávať rozvášnený dav. Ľudia sa zabávali, skákali a zjavne si to užívali. Z davu sa miestami šíril závan marihuany, čo by vysvetlilo bujaré sa jašenie niektorých nadšencov. V celku to bol zaujímavý pohľad, nakoľko sa niektorí začali váľať po zemi atď. Iný kraj, iný mrav.
Skoro som zabudol spomenúť jednu dôležitú vec. To, že staré mesto na nás pôsobilo, že je špinavé, pramenilo zo štrajku smetiarov, ktorí si chceli vydupať lepšie mzdy. Preto sme v historickom centre nestretli žiadnu pracovnú silu, ktorá by zametala ulice a zbierala odpadky zo zeme.
Z tohto celého vyplýva, že ľudia sa tu len tak nenechajú zatlačiť do kúta, práve naopak, vedia sa zomknúť a ísť do ulíc. Bodaj by aj na Slovensku boli takýto ľudia. Žiaľ o tomto my môžeme iba snívať.
Takže opäť sme zažili v celku zaujímavý deň. Už teraz sa tešíme na ďalšie zážitky, ktoré nás čakajú v nasledujúcich dňoch.
Autor: Šoška Milan