Dnešný deň sa začal v celku ťažkým vstávaním, pretože sme si včera dali nejaké to pivečko v našej obľúbenej reštaurácii. Len tak sme stihli raňajky. Po raňajkách sme šli opäť do ulíc Montevidea, konkrétne do štvrte Pocitos.
Šli sme smerom od oceánu do vnútra tejto časti. Tak ako sme prechádzali rôznymi ulicami, tak sme stretali po ceste už v celku zaujímavé obchodíky. Videli sme tu rôzne predajne s náradím pre kutilov, v celku pekné farby laky, peknú predajňu pre zariaďovanie interiérov s rôznymi modernými doplnkami, svietidlá a iné. Takáto pestrosť predajni v starom meste, teda historickom centre vôbec nebola. Aj po zisťovaní od miestnych obyvateľov sme sa dozvedeli iba to čo sme si aj sami domysleli podľa toho čo sme videli. V starom meste proste zdochol pes a žije tam v podstate chudobnejšia časť obyvateľstva Montevidea.
Silná stredná a vyššia vrstva obyvateľstva Montevidea žije vo štvrtiach Pocitos, Buceo, Malvín, Punta Gorda a Carrasco. A preto práve v týchto štvrtiach Montevidea funguje život a preto práve tu je situovaná aj väčšia časť Nákupných Centier a rôznych iných značkových predajní. Skrátka v týchto štvrtiach sa deje obchod. Všetky tieto štvrte sú situované pri Atlantickom oceáne.
My sme sa vydali ulicou Bulevar General Artigas smerom hore do vnútrozemia až k ulici Av. Italia. Ulica Bulevar General Artigas je naozaj veľmi rušnou ulicou v Pocitos. Premávka áut tu bola naozaj veľmi veľká. Na tejto ulici sídlia rôzne veľvyslanectva rôznych krajín z celého sveta vo fakt veľmi pekných budovách so zaujímavou architektúrou. Po ceste sme stretli aj Uruguajskú fakultu Architektúry pred ktorou bol veľký zhon veľkého množstva študentov. Ďalej na tejto ulici sídlia rôzne nemocnice a súkromné kliniky, ktorých bolo naozaj veľa. Dokonca sme videli aj nejaké Americké sanatórium a čisto Britskú nemocnicu, ktorá vyzerala veľmi moderne a luxusne. Ako funguje zdravotníctvo a zdravotná starostlivosť v Uruguaji sa nám zatiaľ nepodarilo zistiť, pretože nás prekvapilo veľké množstvo nemocníc na rôznych miestach. Vôbec to tu nemajú situované v jednom areáli ako to je zvykom u nás. Proste nemocnice rôzneho druhu boli roztrúsené po celej rušnej ulici a na oboch stranách ulice. Tomu sme moc nepochopili, ale je to tu proste takto.
Na križovatke ulice Bulevar General Artigas a Av. Italia je pekná socha Jána Pavla II. v jeho životnej veľkosti a s poza neho sa vyníma obrovský kamenný kríž.
Prešli sme kúsok po ulici Av. Italia smerom k peknému parku v ktorom bolo kopec zelene a rôznych peších cestičiek. Nechýbalo tu aj pekné a vkusné detské ihrisko. Tento park je napojený priamo na areál Národného Futbalového Štadióna v Montevideu. Samotný štadión sa mi nezdal nejako extra veľký, ale určite je primeraný k počtu obyvateľom Uruguaja. Na štadión sa nám nepodarilo dostať, takže fotku z neho ako to vyzerá vo vnútri nemám. Podarilo sa mi iba odfotiť určitú časť štadióna cez jednu dieru v celo-kovovej bráne jedného zo vchodov. Samotný štadión z vonku nevyzeral nejako extra luxusne, čo ma trochu prekvapilo. V jednej časti štadiónu sme zazreli obrovské fitnes centrum, kde kopec ľudí práve cvičilo, ktorých sme videli cez presklené steny. Parkovisko pri futbalovom štadióne nebolo obzvlášť veľké a videli sme na ňom veľa autoškôl ako učia svojich žiakov šoférovať pomedzi kuželky a hlavne ako ich učia pozdĺžne parkovanie, čo mnohým robilo veľký problém. Pozdĺžne parkovanie tu musia riadne nacvičiť, pretože tu sa v podstate v reálnej premávke v týchto moderných štvrtiach ani ináč zaparkovať nedá.
Mimochodom všetci tu parkujú veľmi, ale naozaj veľmi na tesno. Takéto parkovanie na Slovensku nie je vo zvyku. Dokonca veľa krát ma šofér problém vôbec vyjsť zo svojho miesta. A to už ani nehovorím o tom, že keď každý vychádza autom zo svojho stiesneného miesta tak aspoň tri krát vždy jemne ťukne do auta za ním. To, že do auta jemne ťukne tu nikto nerieši a nikto po nikom nehuláka, pretože to je tu normálna a bežná vec, ktorá tu funguje na dennom poriadku. No ale musím povedať, keď som si predstavil, že by mne niekto takto oťukával moje nové auto, tak by ma asi vystrelo. Takže kto by si tu chcel kúpiť náhodou nové auto a je háklivý na svojho tátoša, tak odporúčam si tu jednoznačne kúpiť byt spolu s parkovacím miestom v garáži. Ale osobne si myslím, že v Uruguaji je asi najvýhodnejšie si kúpiť typ auta SUV a najlepšie jazdené, pretože vás nebude bolieť pohľad na to ako vám niekto strká svojim autom do vášho. Parkovanie je tu fakt drsné a bojuje sa tu doslova o každý centimeter.
Od Futbalového štadiónu sme si zobrali taxík a presunuli sme sa do veľmi dobre situovanej reštaurácie priamo na pláži Playa Malvín, v ktorej sme už raz boli a veľmi sa nám v nej páčilo a hlavne chutilo. Dali sme si tu 1x Chivito, 1x pizza, 2x 660ml pivo, 1x káva a platili sme zhruba 30 eur. Zároveň musím v tomto podniku pochváliť aj obsluhu, ktorá je naozaj ústretová a priateľská. Po takom v podstate neskoršom obede sme si vychutnali cestu po pláži až priamo na náš hotel. Bolo to 5,5 km a cesta chôdzou, samozrejme so zastávkami nám trvala asi hodinu trištvrte.
Takže zas ďalšie kilometre v nohách. Ale neľutujeme, pretože prechádzka popri Atlantiku je naozaj relaxujúca.
Autor: Šoška Milan