Nedeľa býva v Montevideu kľudná, nakoľko väčšina obchodov a kadejakých stánkov je zatvorená. Bolo to cítiť aj v uliciach na premávke. Sem tam prešlo nejaké auto, či nejaký autobus. Povedali sme si, že rôzne časti Montevidea pri Atlantiku sme videli a že by bolo dobré vidieť niečo aj smerom do vnútrozemia. Nakoniec sme sa vybrali do časti Montevidea, ktorá je vzdialená od centra asi 17 km smerom do vnútrozemia Uruguaja a jej názov je La Paz.
Cesta autobusom do tejto časti stála 22,- uruguajských pesos na osobu, čo je v podstate našich bývalých 22,- slovenských korún a trvala miestnym autobusom asi hodinu. Autobus bol postarší tak ako aj pri ceste z letiska, ale tento krát sa lístky nekupovali u vodiča, ale pár sedadiel za vodičom sedel ďalší človek, ktorý mal na starosti predaj lístkov, či platenie čipovými kartami. Mal tam taký svoj vyvýšený stupienok so sedadlom a kasou, kde vybavoval cestujúcich. Takéto niečo som videl prvý krát. Ďalšou jeho úlohou bolo slovami usmerňovať ľudí aby sa posúvali do zadnej časti autobusu, pretože v prednej časti nastupovali noví cestujúci. Samotná jazda mestským autobusom bola v celku drsná, pretože zatiaľ som to nepochopil, prečo jazdia na autobusoch systémom brzda – plyn. Proste pri jazde mestskou hromadnou dopravou nečakajte, že jazda bude plynulá. Jazdia čo to dá a miestami to vyzerá, že slovo predvídať šoféri ani nepoznajú. Mestskú hromadnú dopravu sme nazvali ako „adrenalínovú atrakciu“. Kto nevyskúšal tak nevie o čom hovorím, ale každopádne to je zážitok pre obrovský. Po ceste do La Paz sa na jednej zastávke pokazil autobus, lebo šoférovi zrejme vytiekla voda z chladiča, takže nás všetkých vyšupli von z autobusu a museli sme počkať na druhý, ktorý prišiel cca za 15 minút. Lístky nám samozrejme platili aj na tento náhradný spoj, takže všetko bolo v pohode.
Ako sme sa vzdialovali do vnútrozemia tak sme si všimli, že bolo čím ďalej tým viac vidieť chudobnejšie stavby, obydlia, v horšom stave cesty, menej značkových áut atď. Takže o tom ako žijú ľudia úplne vo vnútrozemí sa mi nechce ani pomyslieť. Z tohto celého vyplýva, že v Uruguaji nájdete úplnú chudobu, ale zas na druhej strane aj totálny luxus. Opäť sme sa zhodli, že sa jedná o krajinu veľkých kontrastov.
Teraz k porovnaniu cien. Plechovková coca-cola v reštaurácii v centre Montevidea v reštaurácii vyšla 85,- uruguajských pesos, a tá istá cola stála v La Paz 21,- uruguajských pesos. Tu krásne vidieť koľko stojí život v centre a mimo centra. To je iba na porovnanie a vytvorenie si predstavy. Celkovo ceny vo výkladoch La Paz boli omnoho nižšie ako v samotnom centre Montevidea.
Z La Paz sme sa presunuli opäť adrenalínovým autobusom do centra. Ako sme sa túlali centrom, blízko prístavu, tak sme postrehli zvýšený ruch pri jednej väčšej budove. Preskúmali sme to a zistili sme, že sa nachádzame v budove Mercado del Puerto čo znamá Prístavná tržnica. To čo sme zbadali vo vnútri nám takmer vyrazilo dych. Všade vo vnútri ľudia konzumovali uruguajské steaky a kde ste sa pozreli sa grilovalo hovädzie, kuracie a bravčové mäso na obrovských griloch. Keď sme toto zbadali tak sme hneď boli hladní. Samozrejme, že sme chceli vyskúšať pravý uruguajský steak, tak sme sa po dlhom hľadaní voľného miesta usadili na barových stoličkách s výhľadom rovno na obrovský gril, kde sa to všetko dialo. Dlho sme si nevedeli vybrať a nakoniec nás miestny barman ukecal na steak s názvom PULPA. Ukazoval nám, že sa jedná o hrubý kus masa, tak sme neprotestovali, pretože sme si mysleli, že nám chce len dobre. Za chvíľu to bolo na tanieroch, no zostali sme zaskočení. Už na pohľad to nebol taký klasický steak ako sme si mysleli. Bol to naozaj veľmi hrubý kus mäsa na ktorom bolo aj mastné a aj šľachy. Naozaj to bol problém vôbec odkrojiť a už vôbec nie užuť. Na rovinu poviem boli sme všetci z toho nakoniec sklamaní, že sme sa nechali ovplyvniť čašníkom a dali na jeho rady. Naozaj sme nikto z nás nepredpokladali, že by nám chcel ponúknuť niečo zlé, resp. to čo nám nebude chutiť. No čo stalo sa. Takže kto z vás by sa vybral v nedeľu do MERCADO DEL PUERTO v Montevideu na steak a chceli by ste klasický steak z čistého mäsa tak si jednoznačne pýtajte VACIO STEAK, pretože toto je to čo sme si predstavovali a na čo sme mali chuť. Toto je ten klasický steak z čistého mäsa, ktorý obľubuje väčšina z nás. Čo sa týka ceny tak porcia pre troch s chlebom, s hranolkami, s uvareným zemiakom a coca colou stála cca 1300,- bez dph uruguajských pesos, teda niečo cez 40,- eur. Pri platbe kartou nám bola odrátaná dph vo výške 22%. Odrátavanie dph pri platbe kartou tu funguje zhruba tak, že banky ktoré daným podnikom zabezpečili platobné terminály dali akciu pre zákazníkov, že keď zaplatí kartou tak mu bude odrátaná DPH. Fakt dobrá a príjemná podpora predaja. To by mali zaviesť aj na Slovenku. Hneď by sa veci pohli.
Od zajtra si ideme požičať auto a ideme na trip popri pobreží smerom na sever smer Maldonado, Punta del Este, La Paloma, Punta del Diablo.
Autor: Šoška Milan