Dnes bol konečne pekný slnečný deň, skrátka tak ako sa patrí. Klasika po raňajkách na hotely sme si vybavili cez internet nejakú tu poštu a následne sme sa nechali zaviesť taxíkom do štvrte CARASCO a nechali sme sa vysadiť hneď pri pláži.
Samozrejme hneď som bežal k Atlantiku, tak ako vždy keď som niekde pri mori, pretože to mám takú úchylku, že keď som niekde na pláži tak musím skúsiť ako je slané more. Čo ma trochu prekvapilo, tak Atlantik sa mi nezdal tak slaný ako je napríklad stredozemné more, či čierne more. Aj napriek tomu, že je teraz v Uruguaji jeseň tak na plážach sa pohybovalo pomerne dosť ľudí. Bola sobota a pekný deň, takže niet sa čo čudovať. Hneď na prvej pláži v Carascu sme zazreli skupinu pár ľudí, ktorí vyhrávali na gajdách, bubnoch a rôznych nástrojoch. Bolo to veľmi milé, pretože hneď vedľa nich malá skupinka dievčat si na túto muziku nacvičovala choreografiu. Nedalo mi sa s touto gajdovou kapelou neodfotiť. Nemusel som ich ani moc prehovárať na fotografovanie, situáciu hneď vyhodnotili a ochotne zapózovali.
Vybrali sme sa z tejto poslednej pláže Carasca chôdzou po pláži smerom ku centru. Fakt nádherná prechádzka popri Atlantiku. Bol to čistý relax. Pri prechádzke sme videli kopec Uruguajčanov ako na pláži športujú, teda konkrétne behajú, bicyklujú a bolo na nich vidno, že skrátka pohodovo relaxujú. Vedel by som si tu predstaviť takýto štýl relaxu cez víkend po odpracovanom týždni v práci.
Na pláži sme stretli aj veľa ľudí so svojimi domácimi miláčikmi, teda psíkmi, ktorých niektorí venčili aj v plytkej vode Atlantiku. Na pláži nechýbali aj celé rodinky s jašiacimi sa deťmi. To najlepšie na tom bolo to, že sa nikto nikde neponáhľal, zo všetkých ľudí bolo cítiť pohodičku, vyrovnanosť a kľud.
My sme väčšiu časť cesty šli po pláži, ale dalo sa ísť aj po širokom chodníku, ktorý je zároveň aj cyklotrasa a tento chodník lemuje celé pobrežie Montevidea. Domáci ho volajú RAMBLA. Rambla má celkovo asi orientačne 25 km. Naozaj krásna cyklotrasa, kto je vášnivý cyklista tak by mu nemal chýbať v jeho výbave bicykel. Cyklistov sme stretli naozaj veľa.
Naša prechádzka po pobreží bola prerušená v reštaurácii s kaviarňou priamo na pláži v časti Playa Malvin, kde sme si dali domácu špecialitu chivitos. Sedeli sme vonku na terase a vychutnávali jemný vánok a ostré slnečné lúče za pohľadu na Atlantik. Fakt príjemné posedenie, oddych a relax. Chvíľu bolo pri stole ticho, pretože každý si vychutnával tento moment iba očami a bez slov. Nádhera. Čašníci boli ústretoví a milí. Po jedle sme si dali kávičku, čím sme si ešte predĺžili tento zážitok. Platili sme kartou na čo hneď čašník zareagoval, že ako budeme platiť s prepitné. Povedal som mu, že s prepitné mu dáme v hotovosti. Takže týmto som chcel povedať to, že keď pôjde do Uruguaja hoci ktorý Slovák, tak nech nerobí hanbu a čašníkom necháva s prepitné. Výplata čašníka v Uruguaji je veľmi malá zarobia okolo 250,- amerických dolárov. Ich hlavný príjem je tringelt. Takže im ho prosím vás dajte.
Po jedle a kávičke sme šli ďalej po pláži kde sme zbadali neobvyklý šport. Bol to taký rafinovaný tenis na pláži. Áno čítate dobre. Partička chlapov mala na pláži natiahnuté tenisové sito, čiary mali vyryté do piesku a hrali takými drevenými lopármi, ktoré sa podobali tenisovým raketám. Loptička bola klasická tenisová. Bol to pre mňa zážitok nakoľko som bývalý tenista a som z tenisovej rodiny, ale priznám sa, že toto som ešte nevidel. Samozrejme pripájam foto.
Naša prechádzka skončila v Pocitos, odkiaľ sme šli taxíkom na hotel. Vyhodnotili sme potom čo sme dnes prešli a zistili sme, že sme peši prešli cca 13,5 km a prešli sme pláže Playa Carrasco /Rambla Mexico/, Playa La Mulata /Rambla the Mexico/, Playa Verde /Rambla the Mexico/, Playa de los Ingleses, Playa Honda /Rambla o’higgins/, Playa Brava, Playa Malvin /Rambla O’higgins/ a Playa Buceo /Rambla republica de Chile/, Playa Puerto del Buceo /Rambla Armenia/.
Autor: Šoška Milan