Výlet do Uruguaja sme si naplánovali zhruba pred dvomi mesiacmi. Letenky sme si book-ovali s odletom z Viedne do Madridu, z Madridu do Sao Paula /Brazília/ a následne zo Sao Paula do Montevidea ako hlavného mesta Uruguaja. Slovenskí občania majú vstup na územie Brazílie a Uruguaja bez víz po dobu troch mesiacov. Teda na letisku v konečnej stanici v Montevideu sme dostali do pasu klasickú pečiatku ako za starých čias, keď sme opúšťali Slovensko. K tejto pečiatke a zaevidovaniu pasu do počítača sa ešte musel pridať odtlačok palca ako ďalší metrický údaj.
Z letiska v Montevideu je možnosť sa dostať do centra tromi spôsobmi. Prvý je taxi, ktorý by nás vyšiel asi 1200,- UP /uruguajských pesos/ čo je zhruba necelých 40 eur. Podotýkam jedná sa o vzdialenosť zhruba 21 km. Druhá možnosť je, že si počkáte na letiskový Shutle bus, ktorý cenovo vychádza zhruba na 280,- UP. Tretia najlacnejšia možnosť je klasickým mestským autobusom kde cena vyšla na 42,- UP. Vybrali sme si tretiu možnosť, ale nie kôli cene, ale kôli dobrodružstvu. Autobusy s číslom 700, 710, 711, 704 a 701 jazdia všetky do centra mesta. Bola to jazda ako sa patrí a so všetkým čo k tomu patrí. Autobusy sú o čosi staršie ako u nás, sú trochu rozhegané, ale odvezú vás kam potrebujete. Čo ma úplne hneď milo prekvapilo, bolo to, že staršia pani ktorá sedela na sedadle ku mne najbližšie, mi hneď ponúkla miesto pri svojich nohách pre môj kufor, aby nezavadzal v uličke autobusu a samozrejme ma aj hneď usadila vedľa seba. Naozaj príjemný skutok, ktorý sa už u nás len tak nevidí.
Ďalšie prekvapenie prišlo zhruba asi po piatich zastávkach, keď do autobusu nastúpila že s plnou taškou tovaru, čo vyzeralo, že ide z väčšieho nákupu. Netrvalo dlho a táto pani sa rozhovorila svojou španielčinou v autobuse za nami, čomu sme chvíľu nechápali, ale nakoniec nám to docvaklo, že sa v podstate jedná o predaj tovaru v autobuse počas cesty do centra. Zhruba po dvoch zastávkach vystúpila, no na ďalšej zastávke nastúpil taký istý autobusový predajca avšak mužského pôvodu. Ten si tiež niečo porapotal po španielsky, predal pár veci a za krátko vystúpil. Potom zas do autobusu nastúpil chalanisko s husľami, ktorý spríjemnil cestovanie domorodcom svojim dojemným vystúpením.
Svoj hotel sme našli v pohode a tak sme sa v úplnej pohodičke ubytovali. Hotel sme si vybrali troj-hviezdičkový a môžem povedať, že zodpovedal možno necelým trom hviezdičkám hotela na Slovensku.
Prvé dojmy z Montevidea sme mali zmiešané, nakoľko sme v tejto krajine boli po prvý krát a po ceste z letiska do samého starého centra sa striedali kontrasty moderných štvrtí so štvrťami staršími a o niečo špinavšími.
Ešte chcem doplniť jednu radu, že na letisku je zmenáreň, ale kurz je tu hodne nízky oproti kurzu v zmenárňach v meste. Preto doporučujem na letisku si zameniť iba toľko peňazí, koľko budete potrebovať na cestu do centra, pretože v autobuse platobnou kartou nezaplatíte. Rozdiel kurzu, ktorý sme my postrehli bol zhruba 4,- UP na jednom eure.
Po ubytovaní sme sa prešli ulicami susediacimi s našim hotelom a hľadali sme nejakú reštauráciu v ktorej si dáme svoju prvú večeru v Montevideu. Našli sme v celku fajn reštauráciu v blízkosti Námestia Nezávislosti, kde sme si ako ináč dali uruguajskú špecialitu, ktorá sa volá CHIVITO. Jedná sa v podstate o hamburger, ale nie len tak hocaký. Je v ňom hovädzí steak spolu s opraženou slaninkou, vajcom, majonézou a listom klasického šalátu. K tomuto všetkého patrí však aj príloha v podobe klasických hranoliek. Môžem povedať, že to bolo naozaj vynikajúce. Traja sme mali účet s kolou a kávou cca 1360,- UP. Za večeru sme platili kartou a pri platení nám bola odpísaná suma bez DPH, čo nás milo prekvapilo. Neviem prečo nám účtovali za večeru sumu bez DPH ktorá je v Uruguaji 22 percent, ale fakt nám túto sumu dph z účtu odrátali.
Po dobrej večeri, sme si šli ľahnúť na izbu, lebo po dlhom čase strávenom v lietadlách a časovom posune, sme boli veľmi unavení.
Autor: Šoška Milan