Tak konečne sme zažili aj úplne kľudnú noc v hotely Grand King, ktorý je mimochodom štvor-hviezdičkový. Azda by som trochu v skratke mohol ohodnotiť tento hotel.
Hotel je situovaný v samotnom centre Buenos Aires, takže poloha je vynikajúca. Máte odtiaľto chôdzou cca 7 min. hlavnú triedu Av. 9 de Julio, na ktorej je známy obelisk. Tým, že je hotel v centre a centrum Buenos Aires je rušné, tak o nejakom ťažkom kľude v noci na hotely sa nedá hovoriť. V podstate jediná kľudná noc bola dnešná, aj to pretože bola to noc z nedele na pondelok. Okná na izbách sú posuvné, takže aj z tohto dôvodu nezadržia hlučnosť z vonku. Ďalšia vec, ktorú mi nedá spomenúť je, že v kúpeľni sa objavil aj nejaký ten drobný mravček, čo ma tiež prekvapilo. No úplný klinec do rakve bolo ich wifi pripojenie na internet. Proste takmer celý pobyt na hotely nefungovalo a vkuse nás zhadzovalo zo serveru, skrátka hrozné. Museli sme to riešiť návštevou kaviarne, ktorá bola v blízkosti, kde wifi doslova letelo. Raňajky na tomto hotely boli v pohode, obsluha a personál taktiež. Ak by som to mal zhrnúť, tak keby bol tento hotel označený troj-hviezdou, tak by to bolo vyhovujúce.
Aký dojem mám z Buenos Aires aj toto bola jedna z otázok miestneho pána na recepcii. Odpovedal som mu, že z Buenos Aires nemám moc dobrý pocit, je tu extrémne hustá premávka, veľké množstvo ľudí, ktorí do seba na ulici vrážajú a každý sa niekam ponáhľa, skrátka, že z tohto mesta cítim nervozitu. Zrejme je to aj kvôli tomu, že Argentína má v súčasnosti opäť ekonomické a finančné problémy. Vláda na to aby ustála túto zložitú situáciu, si minula veľké množstvo zahraničných finančných rezerv, čo viedlo k obmedzeniu finančných transakcií v bankách, čím sa vytvoril obrovský čierny trh s výmenou peňazí na ulici, pretože ľudia prestali veriť domácej mene.
Momentálne ceny tovarom a služieb v Argentíne rastú, teda ľudia priamo pociťujú pomerne vysokú infláciu. Iba pre vašu predstavu vám napíšem príklad. V banke dostanete za jedno euro 10,7 arg.pesos a na čiernom trhu na ulici je to takmer o 40% viac čo predstavuje za jedno euro 14,8 pesos. Pričom predvčerom sme na ulici dostali iba 14 arg.pesos. Za dva dni nám ponúkali za euro o jeden pesos navyše. Miestny ľudia už proste bankám zrejme neveria a množstvo transakcií v krajine ide v hotovosti. Čisté bláznovstvo.
Obávam sa, že ak pôjde vývoj v Európe takýmto smerom akým v súčasnosti ide, tak nebudeme ďaleko od toho, čo sa práve deje v Argentíne a stanú sa u nás podobné veci. Čas to všetko ukáže. Tému Argentína uzavriem asi tak, že žiť by som tu momentálne nechcel, teda mám na mysli Bueons Aires. Možno vidiek je o niečom inom, ale ten sme nenavštívili.
O druhej poobede sme sa vybrali na náš terminál prepravnej spoločnosti BUQUEBUS, ktorý je iba kúsok od centra. Teda Buenos Aires je celkovo situované tak, že samotné centrum je v tesnej blízkosti prístavných terminálov pre lode, čo je úplne logické a v celku praktické. Plavbu sme absolvovali na omnoho väčšej lodi ako mala spoločnosť Colonia Express. Bol to naozaj zážitok. Ak sa teda budete chcieť prepraviť z Uruguaja do Argentíny tak určite choďte spoločnosťou BUQUEBUS, je fakt najlepšia. Aj keď sa vám nebude dať zadať objednávka cez internet, tak si vyhľadajte na príslušnom terminály predaj lístkov, tak ako my a uvidíte, že budete spokojní.
Cesta loďou z Buenos Aires do Montevidea trvá presne tri hodiny. Celá loď spoločnosti je konštruovaná ako katamarán. Skrátka jedná sa o obrovský katamaran, kde je vedľa seba sedem radov troj-sedadiel, v strede je situovaný bufet. Tento katamaran má tri podlažia a preváža aj automobily. Asi už ďalej asi nemá zmysel vysvetľovať, že v podstate sa jedná o fakt obrovský katamaran, alebo ináč povedané rýchlostnú loď.
Po vylodení, sme si šli pre kufre, ktoré sme si nechali v úschove v hotely Esplendor a následne sme sa taxíkom presunuli do ďalšieho zabukovaného hotela v Montevideu a to konkrétne v štvrti Pocitos. Názov hotela je Punta Trouville a má štyri hviezdičky. Situovaný je jeden blok od pláže Playa del Los Pocitos. Táto štvrť patrí medzi tie modernejšie časti Montevidea. Je tu vybudovaných mnoho apartmánových domov s vlastnými recepciami a mnoho z nich má aj svoje podzemné garáže.
Šli sme sa po ubytovaní navečerať do jednej miestnej reštaurácie a pivárne zároveň. Po večeri sme si dali nejaké to pivečko a následne sme šli k pultu zaplatiť. No len tu sa strhla ťažká debata medzi nami a miestnymi zamestnancami reštaurácie, čašníkmi a majiteľom. Začali sme si rukami a nohami vysvetľovať kde sa nachádza Slovensko, že aké športy sú u nás sledované, poznali tu aj Hamšíka, brankára Čecha a mnoho iných futbalistov. Bola to naozaj veľmi priateľská a milá debata. Dokonca majiteľ nám ešte mimo účtu načapoval dve malé pivka. Proste sme nechápali, ale na druhej strane sme boli radi, že sme sa presvedčili, že dobrí ľudia ešte nevymreli. Táto situácia by sa nám asi sotva pritrafila pri dnešnej situácii medziľudských vzťahov na Slovensku.
Uruguajčania sú proste priateľskí, ústretoví a veľmi milí ľudia. To sa s Argentínou naozaj nedá porovnať. Z Argentíny som mal fakt divný pocit takej nervozity, napätia a stresu. Na ulici skrátka panovala divná atmosféra. To je však iba môj subjektívny pocit, ktorý som nadobudol za pár dni z mesta Buenos Aires. Keď sme odchádzali z Buenos Aires, tak sme sa s kamošom zhodli, že sa tešíme opäť na Uruguay, z ktorého ide kľud a pohoda.
Argentína a Uruguaj sú v podstate vedľa seba, delí ich len zátoka v Atlantickom oceáne s názvom Rio de la Plata a napriek tomu sme z oboch krajín mali úplne rozdielne pocity a nálady. Dosť ťažko sa takáto vec vysvetľuje, skrátka z každej tejto krajiny ide rozdielny „feeling“. Je to zvláštne, ale je to tak.
Autor: Šoška Milan