V pondelok ráno po raňajkách sme šli do požičovne áut si požičať auto približne na sedem dní, pretože si chceme pozrieť pobrežie Uruguaja smerom na sever skoro až k hranici s Brazíliou.
V požičovni stojí malé autíčko Volkswagen GOL cca 40,- USD na jeden deň. Požičanie auta prebiehalo v celku v pohode a bez problémov, až na to, že človiečik čo nám ho prenajímal tak vedel v celku biedne po anglicky, ale nakoniec sme sa dohodli. V auto požičovniach tu v Montevideu to funguje tak, že ako zábezpeku si naskenujú platobnú kartu, pre prípadnú spôsobenú škodu alebo odcudzenie auta, konkrétne pre naše auto to bolo na výšku 800,- USD. Ak teda auto nejako poškodíte tak ručíte zaň do výšky 800,- amerických dolárov svojou platobnou kartou. Kartu si vedia na mieste hneď overiť či je na nej dostatok peňazí, takže neoklamete ich platobnou kartou na ktorej nie sú žiadne peňažné prostriedky. Keby ste nemali na karte dosť peňazí, tak viete im zábezpeku dať aj v hotovosti, v amerických dolároch.
Tu mi nedá teraz nespomenúť jednu zaujímavosť, že pokiaľ v Uruguaji idete platiť niečo väčšieho, tak každý preferuje iba americké doláre. Ich vlastná mena im pri väčších platbách nič nehovorí.
Keď pán s nami spísal papier o požičaní auta, šiel pre auto, pristavil ho a spolu sme si ho prešli. Na aute boli drobné ťukance, ktoré sa zaznačili do zmluvy aby bolo jasné, že na aute už boli ešte pred samotným požičaním. Túto časť pri požičaní auta určite nepodceňujte, pretože pri vrátení auta môžete mať problém. Auto bolo trochu doťukané, ale to ma vôbec neprekvapilo, keď som videl na vlastné oči ako sa šoféruje v Montevideu a hlavne ako sa parkuje.
Požičanie auta prebehlo teda v pohodičke a tak sme sa vydali na cestu po pobreží smerom na sever. Auto sme si prevzali v centre Montevidea a tak sme hneď zamierili smerom k prístavu a odtiaľ sme si vychutnávali cestu popri Atlantiku všetkými štvrťami Montevidea. Proste táto magistrála menom RAMBLA je v Montevideu famózna, krásny pohľad na moderné štvrte, pláže a Atlantik. Ľudia, Montevideo treba proste naozaj vidieť.
Po jazde Montevideom, sme šli cez mestečká a mestá, PIRIAPOLIS, MALDONADO, PUNTA DEL ESTE, JOSE IGNACIO a LA PALOMA.
Prvú krátku zastávku sme si dali v Piriapolise, pretože toto malé malebné mestečko sa nám v celku zapáčilo a chceli sme si ho aspoň trošku obzrieť. Na okraji tohto mestečka sa dvíhalo menšie pohorie, pokryté kaskádovito domami. Všimli sme si, že na toto pohorie premáva z miestneho prístavu lanovka, čo môže byť veľmi pekná turistická atrakcia s vyhliadkou na celý Pirapolis. Prešli sme sa kúsok po pláži, zmenili si nejaké peniaze v zmenárni a pokračovali sme v ceste.
Prejazd popri meste Maldonádo mal taktiež svoje čaro, ale ani zďaleka sa toto mesto nechytalo na vôbec najmodernejšiu časť Uruguaja, ktorou je bez pochýb Punta del Este. Prejazd touto časťou Uruguaja mi doslova vyrazila dych. Niečo také som ešte nevidel a vrele odporúčam toto miesto navštíviť pokiaľ plánujete akúkoľvek cestu do Uruguaja. V Punta del Este sme sa zastavili na jednej z pláži, kde mladí chalani surfovali na vlnách vysokých zhruba 3 metre. K Punta Del Este sa ešte vrátim neskôr, pretože na toto miesto sme si vyhradili dva dni, avšak neskôr, teraz iba prechádzame.
Ďalšiu zastávku sme si dali v mestečku José Ignacio, kde sme objavili prekrásny maják, ktorý dokonca strážili, respektíve prevádzkovali buď vojaci alebo polícia, proste ľudia v uniformách. Samozrejme, že sme tu spravili zopár fotiek. Krásne široké a dlhé pláže, proste nádhera. Toto miesto odporúčam hlavne pre tých, ktorí majú radi súkromie a tiché miesta na oddych. Z tohto miesta vyžarovala neskutočná energia, atmosféra a pokoj.
Z José Ignacio sme sa vydali ďalej na cestu a to do konečnej stanice, ktorou je letovisko La Paloma. Po ceste sa už zvečerilo, teda pri vjazde do tohto mestečka bola už tma, čo nám trochu sťažilo orientáciu a hľadanie nejakej reštaurácie, ale nakoniec sme všetko našli a vybavili, však viete ako sa hovorí: „Kto hľadá, nájde.“
V jednej z reštaurácii sme si dali konečne večeru, pretože sme už od hladu skoro nevideli. Následne sme šli hľadať svoj hotel, respektíve apartmán so štyrmi hviezdami, ktorého meno je Zen Boutique Apart Hotel. Hľadalo sa to pomerne ťažko po tme, ale nakoniec sme ho našli. Nemali sme totiž so sebou GPS-ko .
Autor: Šoška Milan