Prvá noc v Hotely Milano v Punta del Este, ktorý má tri hviezdičky nebola podľa našich predstáv, nakoľko bolo v hotely všetko počuť, myslím tým každé buchnutie dverí, zopínanie rôznych kompresorov a kadejakých iných vecí, takže sme sa nevyspali tak ako sme očakávali. Preto sme vstali o niečo neskôr ako obvykle.
Raňajky boli v pohode, šunka, syr, horúce mlieko, káva, sendviče, maslo atď. Podľa predpovede počasia malo byť dnes veľmi pekne, ale nestalo sa tak. Doobeda dokonca pršalo a vyjasnilo sa až okolo dvanástej na obed. Jasno síce bolo, ale bolo zároveň aj veľmi veterno, čo opäť využili miestni surfisti, ktorí sa jašili na vlnách južného Atlantiku.
Chceli sme si pozrieť aj miestny shopping, teda nákupné centrum, ktoré sme mali vzdialené cca 5 minút autom. Obchodné centrum bolo naozaj obrovské a tak členité, že veľa krát som ani nevedel kde sa v ňom nachádzam. Centrum malo tri podlažia, z toho jedno bolo zapustené do zeme, teda z vonku celé obchodné centrum vyzeralo ako dvoj-podlažné. Boli tu naozaj obrovské potraviny, v ktorých sme sa zdržali aj my pomerne dlho, kým sme našli čo sme potrebovali kúpiť, respektíve, čo sme chceli ochutnať. Čo nám v Uruguaji naozaj zachutilo boli ich mäsové výrobky teda šunky a salámy. Len ste sa priblížili k pultu so salámami a už ste cítili rozmanité a výrazné chute iba vo vzduchu. Pri pulte sme sa postavili do radu, tak ako sme zvyknutí u nás, ale potom sme si všimli, že ľudia majú v rukách nejaké lístočky, podľa ktorých ich vybavujú, resp. obsluhujú. Našli sme potom miesto kde sa dal poradový lístok vytlačiť a poslušne sme čakali kým nám nezasvieti naše číslo. Bol to v podstate taký systém ako je u nás v T-come napríklad. Cena šunky sa tu hýbala od 27,- až po 45,- uruguajských pesos za 100g, čo je v prepočte 1,- až 1,5 eura. Nie je to málo, ale poviem vám keď tie ich šunky rôzneho druhu vyskúšate tak budete za ne platiť s úsmevom, pretože viete čo v skutočnosti naozaj jete. Sú skrátka vynikajúce.
Ďalšiu vec, ktorú sme chceli vyskúšať bola klasická smotana na šľahanie. Tú sme si kúpili normálne v pol-litrovom sáčku s krátkou trvanlivosťou, teda úplne čerstvú. Zobrali sme aj ich mlieko, ktoré tu je taktiež v drvivej väčšine balené v sáčkoch. Šľahačku sme hneď po príchode na hotelovú izbu chceli vyskúšať a tak som ju hneď otvoril a nalial do pohára. Už na pohľad nám bolo jasné, že to nie je ta klasická žbrnda čo sa predáva u nás. Jednak neskutočne voňala, z čoho som bol dosť prekvapený, skrátka smotanu bolo cítiť v celej izbe. Vôbec nemala takú farbu na ktorú som zvyknutý u nás a bolo mi jasné, že to bude o inom. Nebola ako naše smotany úplne biela, ale mala jemne žltkastý nádych. Zo sáčku som vyčítal, že uruguajská smotana má 37% oproti našim 33%. Tak a nastalo to hlavné, ochutnať jej chuť. Vážení, ja som takúto smotanu pil prvý krát, to som ešte nezažil takúto chuť smotany. Kolega na izbe so mnou, ju zo začiatku nechcel ochutnať, ale keď ju zacítil tak neodolal a skúsil ju. Jeho reakcia bola podobná mojej, zhrnieme to, proste mliečne výrobky sú tu úplne o niečom inom ako u nás, v chuti je diametrálny rozdiel a tú sme pochopili, prečo sa o Uruguaji hovorí ako o jednej z posledných krajín kde sú potraviny naozaj potravinami. Ďalšia vec z mlieka, ktorá nám neskutočne chutí je ich ochutené jogurtové mlieko, ktoré sa vyrába v Montevideu. Nebudem sa tu viac o tom tu rozpisovať, lebo mi potečú sliny, proste keď tu náhodou niekedy budete tak vyskúšate a uvidíte.
Po tejto malej degustácii sme šli vonku smerom na pláž Brava, ktorú sme si celú pomaličky prešli. Fúkal dosť silný vietor, takže bola pocitová zima, ale boli sme dobre oblečení tak nám to vôbec nevadilo. Vietor miestami dvíhal piesok z pláže a bolo vidieť ako sa pekne vytvárajú maličké duny a pestré obrazce z nafúkaného piesku. Na pláži sme objavili aj krytú plážovú diskotéku, ktorá je v prevádzke iba v letnej sezóne. Bolo vidno, že nebolo dlhšie otvorená, pretože bola dosť zafúkaná pieskom. Tak ako u nás v zime vidieť záveje zo snehu tak tu sú záveje z piesku.
Následne sme si to zamierili pomedzi moderné, vysoké apartmanové budovy aby sme videli ako to vyzerá medzi týmito modernými stavbami. Musím pochváliť uhladené vonkajšie prostredie, ktoré lemovalo každý apartmanový rezort. V každej budove bola veľmi pekná recepcia s obsluhou, ktorá zabezpečila aby sa po apartmánovej budove pohybovali osoby, ktoré sa tam pohybovať môžu. Vedel by som si tu predstaviť stráviť nejaký ten týždeň dovolenky v letnej sezóne.
Spomedzi vysokých budov sme vyšli na pláži Playa Mansa, kde sa učili jazdiť na vode kitesurfing. Fakt pekný pohľad popri zapadávajúcom slnku.
Z pláže Mansa sme šli na náš hotel Milano, kde sme si dali večeru. Dali sme si bagety s ich „nechutnou“ šunkou 🙂
Autor: Šoška Milan