Na dnes bol hlásený úplne jasný deň s miernou veternosťou a pri pohľade ráno z okna môžem povedať, že aplikácia o počasí v iPad-e sa nemýlila. Teraz keď môžem odbehnúť na chvíľu od témy, tak by som sa s vami chcel podeliť aj o to, ako mi na tejto ceste poslúžil môj iPad Air s externou a hlavne podsvietenou klávesnicou od výrobcu ZAGG. Tento výrobok od firmy ZAGG slúži zároveň aj ako obal na iPad. IPad má dve obrovské výhody, ktoré sú dosť kľúčové.
Prvá je jeho rozmer a hmotnosť a druhou výhodou je samotné výdrž zariadenia v pohotovostnom režime. Trochu som sa bál, že či si na takejto ceste, ktorú som absolvoval s týmto zariadením postačím, a musím povedať, že som sa ani lepšie rozhodnúť nemohol. Poslúžil na orientáciu, telefonáty so Slovenskom, fotky, videa a ich následná úprava, maily, sociálne siete, počasie, bookovanie cestovných lístkov proste na všetko. V skratke poviem, že v podstate plne nahradil klasický notebook. Na záver dodám azda poslednú informáciu, že aj tento cestopisný seriál alebo blog je písaný a pripravovaný práve na iPad-e.
No ale aby som sa vrátil k veci a Uruguaju samotnému. Keďže bolo hneď od rána pekne, tak sme sa vybrali na prechádzku popri pláži, ktorú obmýva južný atlantický oceán, smerom na sever a mierili sme opäť na pláž Malvín. Na RAMBLE ako ju miestny volajú bolo naozaj veľa ľudí, azda najviac za pobyt čo sme tu. Jasné, že to bolo celé kvôli tomu, že bola nedeľa, teda deň keď sa tu moc nepracuje.
Možno som to už skôr vysvetľoval a budem sa opakovať, ale Rambla je v podstate štvor-prúdová cesta spolu so širokánskym chodníkom, ktorý je pre peších a na ktorom je vyznačená aj cyklotrasa pre cyklistov. Táto cesta či Rambla lemuje kompletne pobrežie samotného Montevidea a to v dĺžke asi 25 km. Takže si to asi viete predstaviť aké športové vyžitie môžete predvádzať na takejto dlhej trase.
Cez víkend je Rambla plná hlavne bežcov a cyklistov. Ľudia tu proste cez víkend športujú ako sa len dá. Čo som si tak všimol tak veľa bežeckých dvojíc tvorili hlavne páry, čím mám na mysli buď manželské páry alebo zamilované páry. Videli sme tu dokonca aj slepého bežca, ktorého viedol jeho inštruktor na šnúrke. Množstvo ľudí si cvičí pri oceáne rôzne cviky, strečing, rozcvičujú sa atď.
Ďalšiu početnú skupinu na Ramble cez víkend tvoria hlavne psičkári. Pre ľudí so psom je Rambla priam predurčená. Obrovské široké pláže, oceán ale aj rozľahlé trávniky, takže ľudia so svojimi domácimi miláčikmi vás vôbec na Ramble neobmedzujú. Ich psi práve dotvárajú scenériu k dokonalosti keď sa bláznia na kraji v plytkej vode Atlantického oceánu.
To, že pláže Uruguaja sú každého a všetkých zároveň sme sa presvedčili aj dnes, keď sme zbadali mladý pár ako si priamo na pláži zaparkoval svoje auto s prívesným vozíkom na ktorom bol vodný skúter. Mladík sa vedľa auta na pláži prezliekol do neoprénu, odistil vozík, následne ho zatlačil do oceánu a zosunul svoj vodný skúter na hladinu. Odparkoval svoj vozík a hor sa na skúter a už sa na ňom bláznil na oceáne. Celé mi to prišlo ako sen, keď som si spomenul na Slovensko, že čo by sa dialo u nás už len po zaparkovaní terénneho auta s vozíkom priamo na pláži. Asi si to vie každý z vás domyslieť. Chalanisko mal skútra tzv. stojku, teda jazdil na ňom po stojačky, čo je omnoho náročnejšie ak by to niekto z vás nevedel. Na oceáne boli mierne vlny tak cca do pol metra na ktorých sa dotyčný mladík poriadne vyskákal. Bola to radosť sa na neho dívať.
Na ďalšej pláži sme stretli veľa ľudí s rôznymi šarkanmi, ktorý im veľmi pekne lietali v miernom vetre. Na tej istej pláži, ale niekoľko desiatok metrov ďalej bola početná skupinka KITESURFEROV, ktorí sa striedali na vode, alebo na suchu na takom skateboarde. Mnohí sa len učili uvládať svojho kite-ového draka a pri pohľade na nich sa mi to nezdalo vôbec jednoduché. Človek sa to musí proste naučiť ovládať, zžiť sa s fyzikou vetra a potom to už určite ide samo.
Po chvíle sa na pláži objavil paraglider, ktorý sa taktiež iba učil ovládať svoj padák. Tento chlapec sa tu trápil s ovládaním a nacvičovaním rôznych pozícii asi tak hodinu a pol. Dokonca neskôr sme sa pri ňom zastavili a trochu sme sa porozprávali v angličtine. Povedal nám teda, že sa to len učí, že je to veľmi nebezpečné pre začiatočníkov a zatiaľ iba trénuje. Nakázal mu to jeho inštruktor, že musí stráviť veľa času iba na zemi aby si zvikol na ovládacie prvky a štartové pozície. Ďalej hovoril, že sa to ešte bude musieť veľmi dlho učiť, aby si zalietal napríklad na Punta Ballena pri Punta del Este kde je v podstate raj pre paragliderov.
Slnko už pomaličky zapadalo takže sme sa pomaličky taxíkom presunuli do našej miestnej obľúbenej reštaurácie v štvrti Pocitos. Opäť ako vždy nám veľmi dobre a chutne navarili a v spojení s príjemnou obsluhou nám bola vytvorená priam rodinná atmosféra. Na záver ako vždy sme sa porozprávali cez google translátor na iPad-e, takže aj toto je jedna z vecí v ktorej nám iPad veľmi pomohol. Debaty boli tento krát trochu vážnejšie a otvorenejšie. Pýtali sa nás ako sa nám páči Uruguaj a prečo sme sem prišli. Tak sme napísali na obrazovku tabletu, že Uruguaj sa nám veľmi páčil a sme radi, že sme si ho vybrali ako destináciu na preskúmanie a zároveň si vážime ich záujem o nás a že sme radi, že sme ich spoznali. A v tomto momente to prišlo. Keď si to prečítal celý personál tak jeden z kuchárov sa skoro rozplakal od dojatia a ukázal nám ako mu po prečítaní nabehla na ruky tzv. „husia koža“ alebo ináč povedané zimomriavky. V tomto momente sme si uvedomili, že Uruguajčania sú proste ťažký vlastenci a veľký srdciari čo sa týka ich rodnej krajiny. Oboch nás v reštaurácii od dojatia začali objímať a my sme sa iba dívali čo sa to vlastne deje. Bol to pre nás neskutočne emočný zážitok, zrejme na ktorý budeme ešte dlho spomínať.
Autor: Šoška Milan