Prvá noc v hotely Punta Trouville situovanom vo štvrti Pocitos v Montevideu bola bezproblémová. Obsluha na recepcii je naozaj milá a ochotná. Dokonca chalani na recepcii nemali najmenší problém hneď po ubytovaní nám na naše požiadanie vymeniť izbu, respektíve apartmán, nakoľko ten pôvodný nám dali hneď vedľa výťahu. Povedali sme si, že nemáme čo stratiť a šli sme sa spýtať, či by sa to nedalo vymeniť. Za pár minút sme už mali načipované karty od inej izby a hlavne vzdialenejšej od výťahu.
Raňajky v tomto hotely boli situované na prvom poschodí. Výber na raňajky bol naozaj veľmi pestrý a nechýbala ani praženica a opečené párky. Tešili sme sa hlavne na neskutočne dobré jogurtové mlieko, ktoré chutí ako kedysi u nás ak si spomínate na jogurtové mlieka „Dolinka“. Fakt je cítiť to, že v Uruguaji sú naozaj potraviny potravinami. Šunky, salámy a ostatné mäsové výrobky sú neskutočne chutné a doslova cítite chuť mäsa. Čo sa o našich slovenských výrobkoch povedať nedá. My na Slovensku skôr cítime rôzne múčky, múky a iné veci, ktoré nemajú čo v šunkách a salámach robiť. Kvalitné potraviny sú obrovskou devízou Uruguaja.
Po raňajkách sme sa vybrali hneď smerom k pláži, pretože pohľad na túto neskutočnú panorámu nám už po tých dňoch strávených v Buenos Aires chýbal. Pri oceáne sme si našli jedno miestečko, kde som sa rozložil s IPad-om a pripravovali sme si nejaké veci na jedno stretnutie. Popri tejto našej príprave sme pozorne sledovali čo sa okolo nás deje.
Na neďalekých dvoch tenisových kurtoch si hrali štyri manželské páry tenis, ďalší ľudia cvičili na rôznych posilňovacích strojoch pod holým nebom, rôzne skupinky ľudí rôznej vekovej kategórie si behali svoje trasy popri pláži, ďalej zas partia chalanov hrala na ihrisku pri oceáne futbal atď.
Zamysleli sme sa nad tým, čo sa v tom momente dialo okolo nás a zistili sme, že tu panuje neskutočná pohoda, kľud a bezstresovosť. Keď sme trochu neskôr vyhodnotili situáciu tak asi najviac športujúcich ľudí cez deň sme stretli skôr dôchodcov, alebo ináč povedané ľudí nad 55 rokov. Iba zriedka sa objavila nejaká skupinka mladých. Dokonca niektorých dôchodcov sme stretli so slúchadlami na ušiach a MP player-om či telefónom vo vačku a bežali si svojim tempom popri oceáne. No kde na Slovensku stretnete skupinku dôchodcov so slúchadlami na ušiach ako si bežia popri nejakej priehrade???
Videli sme tu zatiaľ veľmi veľa vecí, ktoré už u nás tak ľahko nevidíme a asi ani už neuvidíme. Pýtali sme sa miestnych, ako to je v Montevideu v hlavnej sezóne, ktorá je podľa domácich január a február. Mimochodom, keď sme zisťovali teploty v iných mesiacoch tak sme dospeli k záveru, že sezóna pre Slováka by tu bola v podstate od decembra do marca. Hovorili nám, že na sezónu sa o máličko zvýši počet turistov v Montevideu, ale doslova hovorili, že iba o trošku. Oblasť, ktorá v sezóne doslova puká vo švíkoch v Uruguaji je letovisko Punta del Este. Najväčšia koncentrácia turistov v Uruguajskom lete je práve v tomto letovisku. Keď sme sa spýtali, že z akých krajín turisti vyplnia toto letovisko, nám odpovedali nasledovne. Jedná sa hlavne o Argentínčanov, Brazílčanov, Paraguajčanov, turisti z Chile, Columbie ale aj Mexika. Najmenšiu časť turistov v Uruguajskom letovisku Punta Del Este tvoria Európania.
Všetci Uruguajčania žijú iba pre jeden šport, ktorým je futbal. Doslova ich triaslo od nervozity, že kedy sa už konečne začnú MS vo futbale, ktoré sa tento rok hrajú kúsok od nich na sever v Brazílii. Keď sme sa ich spýtali, či Uruguaj vyhrá tieto majstrovstvá vo futbale, tak ich odpoveď bola asi v štýle: „Bodaj by ste mali pravdu, čo by sme za to dali!“ Uruguajčania sú proste „srdciari“ je to na nich vidno a zároveň to na nich aj cítite.
Dnes sme si dôkladnejšie prebehli jeden obchodný dom vo štvrti Pocitos kde sme skúmali ceny oblečenia, topánok a iných vecí. V Uruguaji nájdete všetko. Teda na svoje si prídu ľudia, ktorí holdujú značkovým veciam, ale prídu si tu na svoje aj ľudia, ktorí chcú nakúpiť lacnejšie. V podstate je to ako u nás. Keď chcete a pátrate, tak viete nakúpiť veci na oblečenie za slušné ceny, ale ak chcete utratiť viac za značkové veci, tak s tým taktiež nie je problém. Proste v Uruguaji kúpite tričko s krátkym rukávom za 15,- eur, ale kúpite tu tričko aj za 60,- eur. Dokonca ak by som to mal zhodnotiť výber vecí v rôznych predajniach, tak sa mi zdá, že ponuka tu v Uruguaji je pestrejšia.
Toľko z dnešného dňa. Aj keď sme toho dnes toľko nenachodili, cítim sa dosť unavený. Asi preto, lebo ešte cítim v nohách kilometre z Argentíny z Buenos Aires. Tam to bol naozaj na nohy masaker.
Autor: Šoška Milan