Noc v hotely Grand King bola v pohode, akurát trochu rušná, nakoľko hotel sa nachádza priamo v centra Buenos Aires a na ulici pod našimi oknami sa rozbalila nejaká partička tanečníkov, ktorí si pustili zo svojich repro bedni muziku a tancovali rôzne štýly čo to dá. Avšak dalo sa to vydržať.
Raňajky boli taktiež trochu rušné, nakoľko bolo v hotely ubytovaných veľa hostí, ale všetko sme úspešne zvládli. Po raňajkách sme chceli zavolať cez skype domov, ale internet šiel tak šialene pomali, respektíve nešiel, to je ten správny výraz. Zrejme taktiež kvôli množstvu nalogovaných hostí v hotely.
Dnešný deň sme si chceli pozrieť shopping centrá, takže sme si ich vyhľadali cez internet a ešte sme sa pre istotu spýtali na recepcii, či to čo sme našli je to pravé. Recepcia iba potvrdila to čo sme našli, takže mohli sme ísť do ulíc. Vzhľadom na to, že Buenos Aires je obrovské a tým pádom aj rozťahané mesto, zvolili sme metro.
Buenos Aires má päť jednotlivých trás, ktoré sa v určitých miestach pretínajú, čo znamená, že sa jedná o prestupné stanice. Nastala naša obávaná časť, ktorou bolo objednať si lístky na metro, pretože sme absolútne nevedeli ako tu tieto lístky a celý systém funguje. Opäť nám v ceste stála jazyková bariéra. Po krátkom trápení sme sa dostali k vytúženým lístkom a všetko sme za krátko pochopili.
Metro v Buenos Aires funguje nasledovne. Neexistujú tu vôbec žiadne časenky, denné, či týždenné lístky. Celé to funguje iba na vstupoch. V podstate kdekoľvek si budete kupovať lístky na metro, tak obsluha nebude chcieť nič iné ako je počet vstupov do metra, alebo ináč povedané počet ciest ktoré chcete absolvovať. My sme si konkrétne kúpili desať vstupov (jeden vstup, resp. jedna cesta stála v prepočte cca 0,5 eura) a dali nám päť lístkov a na každý lístok bolo možné urobiť dve jazdy. Teda keď sme vchádzali do metra, tak do turn-ticket-u sme dali lístok a stiahlo z neho jednu jazdu. Keď ste už boli v metre, tak ste sa mohli pohybovať aj s prestupmi kde ste chceli, až pokiaľ ste nevyšli von na ulicu, čo sa považovalo za ukončenie cesty. Ak ste znovu schádzali do metra z ulice, tak opäť vám z daného lístka stiahlo jednu cestu a mohli ste ísť kamkoľvek v Buenos Aires. Tým, že my sme mali dvoj-vstupové lístky, tak po ich druhom označení, respektíve po druhov vstupe do metra bol daný lístok vyčerpaný. Takže keď si dopredu naplánujete cesty a zastávky kde chcete všade ísť, viete tým pádom počet ciest absolvovaných metrom a v podstate toľko lístkov potrebujete. Skrátka koľko krát budete do metra vchádzať z ulice tak toľko jednorazových lístkov budete potrebovať.
Tak nakoniec sme sa dostali do obchodného domu ABASTO, pod ktorým je zrovna zastávka metra „B“ s názvom „Carlos Gardel“. V Uruguaji nám bolo povedané, že v Argentíne je po kolapse lacno. No po preskúmaní cien to vôbec tak nevyzeralo. Oproti Uruguaju rozdiel bol, teda pre Uruguajčanov je Argentína a čosi lacnejšia, ale vôbec tento rozdiel v takom merítku ako nám to bolo povedané.
Medzi ďalšie najnavštevovanejšie shopping parky patrí ALTO PALERMO a JUMBO na trase metra „D“. Ďalší pekný a veľký obchodný park je v samotnom centre s názvom GALERIAS PACIFICO kde sú aj obrovské food courty a dá sa tu dobre najesť.
V centre sme opäť po uliciach neustále počuli „CAMBIO, CAMBIO, CAMBIO“, fakt nám to už liezlo na nervy. Nedalo nám to a vyhliadli sme si jedného vexláka a šli sme k nemu zmeniť 50,- eur na ich argentínske pesety. Vedeli sme, že banka nám ponúkla za jedno euro 10,70 arg.pesos a boli sme zvedaví, koľko nám ponúknu na ulici. Teraz sa podržte. Na ulici nám dali za jedno euro 14,- arg. pesos, čomu sme absolútne nepochopili. Ako je možné, že banka v Argentíne vám da kurz o cca 30% horší ako vexlák na ulici??? Bolo nám jasné kto stojí za kolabsom v Argentíne a kto ožobračuje túto krajinu. Takže aj toto je dôvod prečo v Buenos Aires a Argentíne vexláčina prekvitá.
No a keď už sme pri vexlákoch, tak vám napíšem aj aký bol celý priebeh. Týpek nám na kalkulačke napísal kurz, vynásobil to počtom eur a zobrazila sa výsledná suma. My sme kývli, že OK a odviedol nás k blízkemu novinovému stánku, odkiaľ vyšiel miestny kápo a ten nám to v priebehu chvíľky zamenil. Z toho celého vyplýva ako to majú krásne vymyslené. Kápo má na hlavnej triede novinový stánok ako zásterku, že predáva noviny a dennú tlač, a pritom hlavné príjmy mu idú z vexlovania peňazí. A to už nehovorím o tom, že keď nám zamieňal eurá, tak kúsok od nás stála polícia a každý sa tváril, že nič nevidí a nepočuje. Normálne to tu vyzerá ako keď u nás kedysi šlapali „BONY“.
Po zámene eur sme si pozreli jedno miestne vystúpenie tanečných párov tanga, ktorí tancovali priamo na ulici, hudbu a ozvučenie mali svoje, vytvoril sa okolo nich kruh ľudí a oni sa predvádzali svojím presláveným Argentínskym tangom. Raz začas prešli s klobúkom okolo obecenstva, vyzbierali nejaké tie pesety a tancovali ďalej. Takto si privyrábali na živobytie. Dokonca aj pár policajtov sa na nich díval a všetko bolo ok. No neviem či by to u nás len tak fungovalo. Mestský policajti by vás hneď z ulice odstránili, pretože nemáte povolenie, zaplatený priestor atď. V tomto smere to v Argentíne naozaj funguje ináč.
Toľko z dnešného dňa, ktorý bol naozaj pekný čomu vo výraznej miere prispelo aj samotné počasie. Zajtra sa ideme zúčastniť platenej prehliadky Buenos Aires autobusom, celá prehliadka by mala trvať cca 3 hodiny, takže teším sa na kopec fotiek z rôznych častí tohto mesta.
Autor: Šoška Milan